Priznám sa, že toto staré ukrajinské príslovie vo mne vyvoláva malý úsmev po skoro roku neblogovania. Z časti s nim súhlasím. O žene s ním súhlasím iba s tým, že by si niektoré niekedy aj zaslúžili výchovnú, ale nikdy som to neurobil a ani sa nechystám. Oveľa viac sa mi páči prvá časť príslovia. V študentských časoch sa veľmi rýchlo naučíte dobre čítať - skriptá, plagáty, názvy barov, drinkov, ale hlavne peniaze. Takmer každý študent číta peniaze dennodenne. Po prvých skúsenostiach s hospodárením (osamote) veľmi rýchlo zistí, že nie je dobré len užívať si a popri tom jesť len nejaké čínske cestoviny a obliekať či obúvať sa do toho istého každý deň.
Toho roku idem byť 5-ty krát vo svojom živote prvákom. Mal som vnútorný pocit, že by sa patrilo už žiť trochu reálnejšie a starať sa o seba zodpovednejšie. Strava sa znormalizovala, pitný režim sa síce musí dodržiavať, ale nepreháňa sa no a (možno sa budete diviť) ale páči sa mi kvalitne sa obliecť. Ok, ok, poviete si: Deti v Afrike... bla bla bla. ja viem. su spokojne s handrou okolo bedier. Ale po určitých skúsenostiach viem, že ak aj chce obyčajný človek pomôcť tretím krajinám, zyvčajne jeho pomoc putuje niekomu inému, resp. sa zrazu stratí. Preto som si povedal, že by som chcel nájsť obchod, ktorý mi vyhovuje. Aké boli požiadavky? Hlavne: priaznivá cena, kvalita, promtnosť a žiadne skryté poplatky, alebo ako politici vravievajú, transparentnosť. Dlho som hľadal, pár krát som bol už len krok k potvrdeniu objednávky, keď sa zrazu nesplnila jedna z mojich podmienok.
Nakoniec som predsa len našiel a vrelo Vám ho všetkým odporúčam. Zdá sa, že je to pomerne nový obchod, ktorý sa chce presadiť a ponúka naozaj dobré veci. Pozrite sa: www.msports.sk . Po nedávnej túre s Palom a Nikou som sa v Tatrách presvedčil že je riadna blbosť chodiť na túry v teniskách. Outdorová, alebo turistická obuv ma lákala vždy, lenže nikdy na ňu nebolo dosť penazí. Výber na msports.sk ma až zarazil. neviem síce či som hľadal dobre, ale je tam 98 typov len turistických topánok, ďalej tenisky, rôzne kopačky, halovky, sandále a podobne. rovnako je to s oblečením. Myslím, že keď tam pôjdete, vyberiete si aj vy či už nejaké to tričko, mikinu, kraťasy, alebo hoci aj tepláky a spodné prádlo. fakt by ma zaujímalo, ako je možné že toľko druhov pánskej či dámskej obuvi a oblečenia môžu dať za také ceny. Je to fakt kvalitný tovar , však si všimnite: Adidas, La Coste, Calvin Clain, Maverick, Vibram a iné. No ale aby som nekecal len o tom ( aj keď ma to ako vidíte dosť zobralo).
Jednoducho som celým tým chcel povedať, že zdá sa, že aj keď všetci hovoria že je kríza, za tie roky sa k nám dostávajú rôzne kvalitnejšie technológie, snažíme sa kvalitnejšie žiť, kvalitnejšie stravovať a čo nikedy nebolo dostupné pre niektorých ľudí vôbec sa stáva zrazu oveľa dostupnejším. Chcem len poďakovať ľuďom, ktorí robia aby sa iní mali lepšie. Myslím, že títo ľudia si zaslúžia jeden blogový príspevok minimálne.
howk

Končí veru moja éra blogovania...

Hovorí sa, že študentský život je ten najlepší, lebo je bujarý, plný zábavy, voľnosti a spontánnosti. V mojom prípade sa nedá nesúhlasiť. Naozaj sa mám dobre, ale na druhej strane sa s touto definíciou celkom nestotožňujem.
Pred pár dňami som sa vracal z mesta na intrák. Bol už večer a na schodoch stálo asi sto ľudí ktorí boli mimoriadne hluční. väčšina bola určite prvákov, ktorí dostali internát a keďže každý sám, pomerne neskúsený, tak sa spoznávali pri nejakom tom alkohole. Na tom by nebolo nič mimoriadne. Hovorím si, že však aj my sme boli takíto a robili sme to isté. Keď som ich trochu pozoroval, zistil som že sme vôbec neboli takí. Ja viem že to teraz možno znie ako keď dedko hovorí o mládeži, ale toto ma normálne naštvalo. Keď sme sem prvý krát prišli, spoznávali sme sa aj my pri alkohole po väčšine, ale nebolo to také nasilu, také, že "kto viac vypije", alebo štýlom " kto bude zábavnejší". na tých ľuďoch som videl že sa bavia o ničom a bavia sa len preto, aby bola atmosféra, ináč by to nebolo vôbec zábavné. Akcia " rýchlo sa bavme nasilu len aby sme neboli iní, aby to nebolo suché" toto u nás nikdy nebolo. Bavíme sa aj teraz, ale decentne, nerobíme bordel. a hlavne keď to nejde tak to nejde. Pamätám si večery kedy sme na izbe tancovali, ale pamätám si aj večer kedy sme sedeli a ako sa hovorí "skapal pes". Takíto ľudia nie. oni sa bavia nasilu, neprirodzene a potom sa napijú ako dogy, lebo si myslia že majú výdrž ako herkules a robia bordel po intráku o 4tej ráno. To normálneho človeka normálne naserie.
Ďalšia vec je už zo školy. máme jeden predmet, ktorý ani nie je predmet z našej fakulty a pôvodne sme ho ani nemali mať, ale nanútili nám ho.súvisí s financiami. vlastne je takýchto predmetov viac. ale tento je zase špeciálny. Na prednáške je nás okolo 120. pán profesor nám povedal, že ohodnotí troch aktívnych ľudí z každého krúžku, ktorí sa budú zapájať na cvikách a budú pripravený a bla bla tým, že nebudú musieť robiť skúšku. ďalej ohodnotí ďalších troch tým,že budú môcť ísť na predtermín. A to ma poriadne naštvalo. Ja viem, že treba sa učiť priebojnosti a podobne, ale to nemá nič spoločné s týmto predmetom. Navyše čo urobí ten profák keď budú tí ľudia rovnako aktívni. komu dá známku a koho pošle na predtermín? alebo ako a načo vlastne zhodnotí, že tento bol lepší ako tamten? Keby hodnotil pracovitý prístup počas semestra, alebo na základe nejakých písomiek, prezentácií a podobne, kde človek môže ukázať čo sa vie naučiť a ako tomu rozumie, nemám nič proti. ale takto? za to že niekto nie je výrečný a priebojný, teraz nemá šancu získať v dobrom čase dobrú známku, resp. sa u profáka zapíše ako ten slabší? a prečo? a už vidím to objektívne hodnotenie na konci.
Do pekla. Minuloriční tretiaci mali rozvrh na jeden deň do týždňa aby sa mohli pripravovať na štátnice, bakalárku a podobne. My? my máme o 4 predmety viac a rozvrh od pondelka do štvrtka s kadejakými oknami. podobný som mal v prváku. budeme mať o minimálne 8 kreditov viac ako stačí, ale nie vlastnou vinou, ale tým že nám dodali kopec predmetov ktoré sú zrazu povinné a predtým neboli. tak si ich milí tretiaci dorobte. prečo sa má študijný plán meniť počas štúdia? mnohí mi hovoria, že šli sem kvôli tomu, aby nemali matiku. predtým bola iba voliteľná, teraz je povinná. a aby toho nebolo málo tak máme trojhodinové cviko a hneď v ten istý deň ešte hodinu a pol prednášku. takže 4,5 hodiny matiky za deň. šialené!
Minulého roku sa zmenili spomínané učebné plány. keď som dôkladne porovnával starý a nový plán, zistil som pár nezrovnalostí s kreditmi, prekrývaním sa predmetov a podobne. všetko som si dôkladne značil farebne a šiel som s tým na štúdijné oddelenie. Najprv sa snažili všetko mi vysvetliť, ale potom som počul že: "Aha" až potom prišli na to že to je naprd. Človek sem prišiel aby študoval to čo ho baví, svoj odbor. ale máme predmety úplne iného odboru, ktorý neštudujeme. a to mňa nebaví.
Ja viem. teraz všetci starší poviete. Ale o tom je vysoká škola! ale ja sa pýtam prečo? prečo by práve o tom mala byť vysoká škola. nemal by sa človek na výške naučiť to čo bude naozaj potrebovať vo svojom obore? a namiesto toho sa učí robiť kooopec somarin ktore nikdy nebude potrebovať.
Študentský život by mohol byť oveľa lepší, keby nebolo takýchto starostí.


...aaa kašlem na to

Moja stará mama si denne spieva túto pieseň a modlí sa za ňou nasledujúcu modlitbu. Sú to veci už staršieho vydania, takže nie sú pravopisne správne, ale za to majú hlbokú myšlienku. Stojí za to ich zachovať:

Bože tys ma opatroval tej minulej noci,

že z nového dňa sa teším, to je dielo tvej moci.

Čokoľvek dnes činiť budem, nech to množí tvoju česť,

ty odo mňa ráč odvrátiť hriech a všelikú neresť.

Stíhali ma, ale darmo, nemohli ku cieľu prísť,

Zem ich zhltne, meč prebodne, líškam budú za korisť.

Kráľ však bude plesať v Bohu, verní sú mu uctení,

a tí čo naň zle mluvili, utíchnu zahanbení.

Preto padám na kolená, ďakujem za ochranu,

Teba chváliť ústa moje do smrti neprestanú.

Život krátky, smrť je istá, hodina smrti neistá. Jedinú len dušu máš, tali tam čo za ňu dáš. Boh ťa vidí, súd ťa čaká, aký život , večnosť taká. Peklo hriechu nebečnosti, chráň sa, boj sa, každej zlosti. Tu dolu sa všetko mení, dnes to je a zajtra není. Všímaj si to kresťane, čo po tebe zostane.

Včera (2.9.2010) sme sa so šéfom dohodli kedy sa skončí naša ďalšia letná pracovná éra na Sliezskom dome. Sme tu už štvrté leto, ľudia okolo nás sa menia, prostredie sa mení, jedlá sa menia, služby sa menia. Stále tu je však to isté čaro hôr a špeciálna atmosféra hotela. Definitívny dátum je nedeľa - 5.9.2010. Vtedy zase odídeme domov, do školy. Ťažko povedať či sa sem niekedy pracovne vrátime. Každý rok to vyzerá pomerne beznádejne. Uvidíme.
Toto leto bolo zase iné. Prebieha rekonštrukcia, neubytováva sa, funguje iba Reštika v nových priestoroch s novým vybavením a starý bufet. Dennodenne chodíme po prachu zo sadrokartónu, muriva, po kábloch, smetiach. Zo začiatku, keď neboli okná, do vnútra hotela fučalo, bola zima, tma a sem tam človek stretol lišiaka na chodbe. Ružica v sprche bola iba jedna a tak sme si ju striedali.
Po čase nás čakalo sťahovanie do spoločnej zamestnaneckej izby so 6timi posteľami, zvykli sme si. Dlho predlho sme bojovali o dvere namiesto sadrokartonovej priečky, ktorá vnútri oddeľovala verejné priestory reštaurácie od staveniska, vďaka ktorej sme museli za každého počasia obchádzať celú stavbu po vonku, aby sme sa dostali do izby.
Najzaujímavejšia časť ako vždy prišla na konci. Mierne nás zaskočil sneh 31.augusta. o den neskor ho napadalo toľko že autá nemohli prejsť. Bolo a ešte stále je veľmi chladno. Rovnako nás v tom čase zaskočila správa o 2 mŕtvych turistoch na Gerlachu. Človeku to príde naozaj hrozné, keď vidí ako prichádzajú z Gerlachu skupiny záchranárov. Sú vyčerpaní na smrť a navyše smutní, lebo ich nedokázali zachrániť. Vtedy si človek pomyslí, že každé ráno vidí ľudí ktorí tam bežne chodia, šplhajú sa. Väčšina sa vráti.
Hovoríme si, že každé leto je niečim iným výnimočné. Je to pravda. Tohoto roku tu nebolo wifi, boli neporovnateľne ťažšie podmienky na živobytie, o dosť viac sme pracovali, keďže nebola druhá smena a nik nás neprišiel vystriedať. Našťastie tu mám pár naozaj skvelých ľudí s ktorými si rozumiem a môžem sa na nich spoľahnúť. Je však pravdou že boli aj negatívne postavy, ale na nich kašlem. Človeku to všetko niečo dá do života.
Sliezsky dom má svoje čaro. každý rok iné. teraz zase niečo špeciálne. každopádne nezabudnuteľné.

Fotodokumentácia:
fotky zo začiatku leta sú tu:
http://lukass12.blogspot.com/2010/07/sliezsky-dom-ma-zase-svoje-caro.html

a pokračujeme:
Dvíhanie reklamy na Daciu Duster, ktorú pár dní na to vietor totálne roztrhal :-)

z turistického chodníka:
bočná stena a vzadu. všimnite si ten sklon strechy. je veľmi zaujímavé, že predná časť strechy je v rovine. Jeden zadný roh je však o poschodie nižší.

Aaaaa tu už máme interiér. vstupná hala, recepcia, výťah a vstup do wellness. Samozrejme všetko len v príprave:
V hoteli je obývateľných len 6 izieb. 4 staré, kde bývajú roboši a 2 akože vzorové izby, v ktorých bývame my. Tá vpravo je naša. avšak všase dookola samé stavenisko.

Na chodbe však ešte stále chýbajú niektoré okná a tak veru neradno sa pretŕčať večer v hawaioch s umytou hlavou :-)

Cez deň je však všetko krajšie, príjemnejšie. Tu pracujeme. Najprv sa to volalo Fast Food, ale po správnych pripomienkach turistov, že sme na Slovensku, sme tento názov zmenili na Samoobslužná reštaurácia.
samotná reštika a samoobslužný pult:


Na terase si vychutnávajú naše pivko nielen slovenskí ale aj zahraniční turisti:
jeden pekný slnečný deň:
večer: na terase

zbiera sa materina dúška:



zaujímavý zjav v plese. Jano kuchár povedal že to smrká príšera ktorá tam žije.
na terase sa fakt dobre relaxuje. Shisha vždy pomôže







skrátka má to svoje čaro...